Jeden deň s gigolom

Jeden deň s gigolom

Jeden deň s gigolom

Jeden deň s gigolom

Jeden deň mať svojho gigola nesplnený sen, alebo reálna skutočnosť?

Čo by ste robili, keby ste dostali  túto ponuku od muža, alebo skôr jeho neslušný návrh. Bude váš gigolo a spraví čo si zaželáte a rozkážete.

Môžem ho zobrať za slovo? Aký je to muž? Muž, ktorý mi chce urobiť radosť a rozmaznávať ma ako ženu, potešiť ma, splniť mi moje priania? Toľko mojich nezodpovedných otázok. Cítim však nadšenie čo nás oboch čaká.

Vie naozaj čo mi chce dať? Urobí všetko čo poviem? To sa ešte len dozviem, kam až bude ochotný zájsť v plnení mojich želaní a snov.

Veď môže byť niečo krajšie ako snívať s otvorenými očami? Možno len to, keď na malú chvíľu privriete viečka a vnímate čo muž robí s vaším telom.

Idem na nákupy, chcem ho prekvapiť. Teším sa na naše stretnutie a s nadšením skončím v obchode so silonkami. Mám svoju predstavu, pozerám samodržky, vyberám zaujímavý vzor čiernej farby s bodkami,  veď bodky sú teraz také moderné, aj keď kto by sa zaujímal o módu a držal sa jej.

Prídem domov a prezerám šatník čo všetko skrýva. Aké šaty by sa mi mohli na túto udalosť hodiť. Vyberám dvojo čiernych trošku obtiahnutých šiat na telo s ktorými ho chcem prekvapiť.

Je deň D a máme sa stretnúť. Neviem sa ho už dočkať. Chcem mu spraviť radosť, páčim sa mu v zelených office šatách s červeným koženým opaskom.  Beriem si však aj bielu čipkovanú spodnú bielizeň s podväzkovými silonkami, ktoré ešte na mne nevidel. Bude to naša premiéra len on a ja, alebo ona a ja? Anka a jej Eva.

Ukazujem sa mu, provokujem, predvádzam. To, že bude na jeden deň mojím gigolom neznamená, že ja nemôžem byť zaujímavá, že sa nemusím snažiť o jeho pozornosť… o jeho chtíč… veľmi veľký chtíč :).

Ešteže máme taký pekný slnečný deň a ja sa usmievam, usmievam sa na slnko, usmievam sa na všetkých a usmievam sa aj na neho keď si dávame pusu na privítanie.

Mám ho rada…som rada v jeho spoločnosti a trávim s ním voľný čas.

 

Mať rád aká je definícia tohto slovného spojenia?

Zamilovanosť je keď nič nevnímaš, ešte máš rozum zahmlený…máš iba toho svojho vysnívaného ktorý, je vo všetkom super. Keď však postupne začne to pozlátko opadávať a ty vidíš aj chyby nie je to už také pekné ako keď si mal na nose ružové okuliare. Dáš si ich dole a všetko je zrazu také triezve a zaostrené. Vidíš všetko pred čím si dlho zatváral oči a unikalo ti.

Nie je chyba byť zamilovaný?

Ale mať niekoho naozaj rád… vtedy človeka vidíš reálne ako bytosť, chceš ho pobozkať, objať, tráviť s ním čas…vyrozprávať sa mu, berieš ho aj s jeho chybami.   Veď kto dnes nerobí chyby?  Z chýb sa učíme, rastieme… napredujeme … aby sme sa niečoho nabudúce vyvarovali a možno zas spravili tie isté. A potom ti niekto povie tú čarovnú vetu. „Vidíš ja som ti to hovoril, ale aj tak si nepočúvala a spravila si po svojom“. Ako keby ma už trošku nepoznal, ľudia sa nemenia… ostávajú vo svojom vnútri rovnakí, môžu sa snažiť ako chcú, nezmenia sa… nezmeníte ich ani vy. Ale čas, čas ľudí mení.

 

Stále však myslím na niečo možno pre niekoho trošku zvláštne a odcudzujúce. Ukazujem mu čo som priniesla.

Vyberám z tašky darček určený len pre neho – samodržky.

„Obleč si ich, chcem vidieť ako si ich dávaš“, pozorujem ho ako si ich navlieka… sadli mu ako uliate, jeho druhá koža. Vidím, že neušiel… veď dnes je môj gigolo, ale napriek tomu som ho nechcela do niečoho nútiť. Chcem, aby si to užíval spolu so mnou, tak ako si to s ním užívam  ja pri pohľade na neho.

Vyberám šaty aj keď trošku váham čo nato povie.

„Oblečieš si ich?“ s prosbou v hlase hovorím a čakám čo urobí. Urobil to pre mňa, poslúchol.

Páči sa mi v nich… chcem ho hladkať… dotýkať sa ho… vidím jeho alebo skôr ju aká je zo všetkého vzrušená, ako sa jej naša hra páči.

Obliekam si aj ja čierne šaty. Dotýkame sa. Vidím obrys v zrkadle nás dvoch.

Obrys dvoch žien ktoré sa dotýkajú svojimi telami. Chcem zachytiť ten okamih.  Fotím si moju Evu. Stojíme v objatí len ja a ona.

Beriem do ruky rúž, maľujem jej ústa, má pekné plné pery. Chcem jej ten rúž  zmazať mojimi bozkami a znovu namaľovať.

„Pomiluj ma… Tak ako sme… Dve…“ dotýkam sa Eviných nôh v silonkach, hladkám ich…

Pozerať sa do očí a počúvať jej slová… „Mám ťa rád Anka“.

Aj teraz keď už deň D skončil pozerám si fotky nás dvoch. Telo na telo…ako dve ženy, neviem sa vynadívať.

Ešte raz to tak zažiť a mať znovu na jeden deň svojho gigola… svoju Evu.

Čítanosť 1795

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prejsť na panel nástrojov