Pre pokoj duše č. 32 - Bubny v srdci - Pikantné poviedky

Pre pokoj duše č. 32 – Bubny v srdci

Pre pokoj duše č. 32 – Bubny v srdci

Pre pokoj duše č. 32 – Bubny v srdci

Chlapec ticho sedel v kúte na stolčeku a počúval jej príbeh so vzrušením. Snažil sa nepozerať na Kristianu, ale aj tak sa ich pohľady občas stretli. Nenápadne si uvoľnila kabát a odhalila tak malú časť bieleho prsníka. Nepokojne sa zahniezdil, učesal si prstami vlasy a malou paličkou kreslil do podlahy. Mladý vojak sa rozhovoril o bojoch v ktorých bojoval. Kristiana na neho pozrela a bolo mu jasné, že mu neverí. Vlastne nikto okrem chlapca a majiteľky neveril, že ten muž vôbec s niekým bojoval.

Chlapec, ktorý len ticho sedel na stolčeku, náhle vstal a vyšiel von. Kristiana drgla jemne do Jasny a zašepkala. “Poď cikať.” Jasna chvíľu premýšľala a potom prikývla. Ospravedlnili sa, pritiahli si kabáty a vyšli von. Neďaleko za chalupou našli latrínu. Keď sa vracali, zahliadli na priedomí chlapca. Jasna sa chcela vrátiť do teplej izby, ale Kristiana ju potiahla za rukáv.
“Poď so mnou.”
“Kam?”
“Nepýtaj sa. Poď!”

Prišli k chlapcovi, ktorý pozeral do zeme. Kristiana neváhala. Prišla k nemu celkom blízko. Jemne povolila kabát. Odhalila tak biele bruško a jemný náznak pŕs. Chlapec len pomaly zdvihol pohľad a Jasna si všimla jeho nepravidelné dýchanie.
“Už si mal ženu?” začala Kristiana. Chlapec pokrútil nesúhlasne hlavou. Chytila mu bradu a zdvihla mu hlavu. Nie celkom. Jeho pohľad teraz smeroval na malú medzierku medzi prsiam, ktorú odhaľoval kabát. Nahla sa k nemu. Celkom blízko. Chlapec znervoznel a ďalej pozeral tam, kam mu Kristiana určila. Jasna nechápala na čo je to vlastne dobré, čo od neho chce.
“Chceme jedlo,” povedala prosto. Neodpovedal. Kristiana pomaly zatiahla opasok a zahalila aj to málo pŕs, ktoré mu ponúkala.

“Ženy môžu spať tu v izbe, ale muži musia ísť do stodoly,” povedala žena, keď nastal čas ísť spať. “Veď viete, čo by povedali ľudia. Som síce sama, ale tu v dedine, sú veľké jazyčnice. Ešte by sa o mne šírili reči,” zhodnotila situáciu pani domáca. Nikto neprotestoval. Vedeli ako to chodí, vedeli akí sú ľudia.
Ženám doniesla periny a deky a ustlala im za pecou. Deky boli miestami deravé, veľmi poobšívané. Vlastne z každého kúta tu trčala chudoba. Žena ešte naposledy hodila polienka do pece, aby im bolo teplo. Chlapec si ľahol do postele s mamou a ženy z tábora išli za pec. Nebolo tam veľa miesta, ale pocit tepla sa rozlieval po tele a prehrieval im duše a myšlienky. Muži našli miesto v stodole. Ľahli si do letného sena a ďalším sa prikryli.

“Joachym to sme ale dopadli,” konštatoval mladý vojak. Joachym len niečo neurčité zamrmlal.
“Ani sa nemám s kým porozprávať. Čert aby to vzal… Aj zima mi bude.. Ale bolo v tom dome teplúčko. Škoda, že ženy nie sú s nami. Aspoň jedna by sa dala zohriať.” Joachym len pokrútil nesúhlasne hlavou.
Čo? Myslíš, že by ma žiadna nechcela?
Muž len niečo vyštekol a vojak v tom spoznal kladnú odpoveď.
“Tá Jasna, tá by bola ešte rada keby ju opriem. Zajtra pôjdem za ňou. Uvidíš aká bude rada. Poznám na žene, keď ma chce. Len sa hrá na takú nedostupnú a keď ju chytim za prsia hneď si ľahne. Budem jej milenec. Uvidíš.” Ale muž vedľa neho spal a tak mu nemohol oponovať.

Ženy v dome zaspali takmer okamžite. Zdalo sa jej, že uplynula len chvíľa, keď ju do boku drgla Kristiana.
“Vstávaj,” zašepkala jej do ucha.
“Čo sa deje?”
“Poď cikať.”
“Ale mne…” nedopovedala, lebo Kristiana ju znova drgla do boku. Jasna len neochotne zoskočila z prípecku, obula si topánky a potichu otvorila dvere. Kristianu mala za pätami keď vyšla do studenej noci. Ocitli sa na malom dvore a Jasna zamierila k latríne.
“Kam ideš?”
“Chcela si predsa cikať!” zasicala Jasna podráždene.
“Tu čakaj.”
“Nechceš ísť?”
“Ty si ale,” dodala sklamane Kristiana. “Len čakaj.”
“Na čo mám čakať?”
“Len čakaj.”
“Je mi zima.”
“Len chvíľu vydrž!”

Nečakali dlho a vo dverách sa objavil chlapec. Zavrel za sebou dvere a ostal stáť na priedomí. Kristiana na neho kývla. Pomaly prišiel k ním.
“Poďme do stodoly, ale musíme k susedom.”
Chlapec prikývol a rýchlo sa vydal poza dom k stodole. Prešiel popri plote a našiel dve latky, ktoré sa dali vytočiť do strán, aby tadiaľ mohol prejsť človek. Predklonili sa a prebehli k susedovi. Odtiaľ zamierili na koniec jeho pozemku a tam prešli cez ďalší plot, za ktorým bola lavica. Viedla cez menší potok, ktorý rozdeľoval pozemky. Za ním bol malý senník. Chlapec sa poobzeral, zobral palicu, ktorá bola opretá o stenu a otvoril opatrne dvere do senníka. Vošli dnu. Sena tam bolo toľko, že sa tam nezmestili a tak stáli kúsok od seba. Chlapec z vnútra vopchal palicu do úchytu na dverách a na stene. Dvere sa tak zvonka nedali otvoriť. Určite tu nie je prvý krát, napadlo Jasnu. Kristiana sa náhle hodila do sena a stiahla so sebou aj Jasnu. Tá krátko vykríkla.

“Ticho! Ticho!” Dala jej prst na ústa a náhle pobozkala Jasnu. Ale nedala jej krátky bozk, ani nie vášnivý ako si dávajú milenci. Ani nevnikla jazykom do jej úst. Dala jej bozk a ostala jej na perách. Jasna nevedela čo má robiť. Bozkávať sa so ženami bolo pre ňu neprípustné. Niečo zakázané. Čo sa nemá a je proti prírode. Ale aj tak sa neodtiahla. Len meravo čakala s doširoka otvorenými očami, čo sa bude ďalej. Kristiana sa odtiahla. Pozrela jej do očí a pohladkala ju po tvári. Priložila jej dlaň na líce a palcom jej prešla po perách. V Jasne nebolo vzrušenie, len zvedavosť čo bude nasledovať. Bože aké to len bude?

Čítanosť 499

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prejsť na panel nástrojov